Mária Piatriková je performerka, intermediálna umelkyňa a kurátorka. Jej pozornosť a umelecké skúmanie najviac zamestnávajú témy pamäti, odvahy a zraniteľnosti. Zaujíma ju, čo všetko nás formuje, ako aj skutočnosť, že ľudia sú pre seba navzájom životným prostredím.
Po štúdiu divadelnej réžie (2015) spoluzakladala nezávislé Divadlo K. Tvar autorských inscenácií nechávala prestupovať konceptom fotografie, inštalácie a filmu. Pôsobením v priestoroch bývalej základnej školy Jesenského do jej tvorby výrazne vstúpila architektúra, ktorá ovplyvnila jej uvažovanie o limitoch a materiáloch. Po desiatich rokoch sa s divadlom transformovali na umeleckú platformu Ohyb so zameraním na experiment a intermediálne presahy. Za svoju tvorbu získala v roku 2024 Poctu za alternatívne umenie (Příští vlna/next wave, Praha).
Mária vydala dve autorské knihy s výrazným participatívnym charakterom: Nefotografie, zbierku textov 55 autorov o hraniciach vizuálneho záznamu, a Pamäť miesta, ktorá dokumentuje príbehy a fragmenty z tvorivého procesu rovnomennej inscenácie. Je tiež autorkou a lektorkou vlastnej performatívnej metodiky s názvom Námetom alebo materiálom pre tvorbu môže byť čokoľvek.
Spolu so Stanislavom Piatrikom založili galerijný a rezidenčný priestor Pustovňa pre umenie v Hontianskych Trsťanoch, ktorého cieľom je vytvárať podmienky na tvorbu súčasného umenia a rozvíjať dialóg s regiónom.
Aktuálne pracuje na dlhodobom projekte, prostredníctvom ktorého sa snaží porozumieť príbehu svojho starého otca, bývalého politického väzňa v Jáchymove.
